Jarný dážď
Hudba: Martin Zálešák
Text: Martin Zálešák
Jarný dážď na chodník dupoce
a všetko je ako má byť.
Stojím sám pod oknom zmoknutý
a nechce sa mi pred tým dažďom skryť.
Taxikár okolo prechádza
a myslí si o mne svoje.
No nech si myslí čo chce.
Ja však tvrdím, že každému len čo jeho je.
Obloha plače a ja som tak veselý,
že prší mi za golier a k bláznom ma nechceli vziať.
Pozerám a všetko zdá sa byť
tak nádherne vymyslené.
To, že prší, na tom nič nezmení,
že mám to trošku popletené.
Uteká pod bránu akýsi
maličký zmoknutý tvor.
A dážď padá a spieva z oblohy
nádherný tichučký chór.
Obloha plače a ja som tak veselý,
že prší mi za golier a k bláznom ma nechceli vziať.
Kvapôčky lietajú sem a tam,
no väčšinou zhora nadol.
Kto ma vidí, no nech si pomyslí,
že som asi pekný magor.
„Hej slečna! To prádlo nechajte
a poďte sem ku mne moknúť.
Nebojte sa! Ja chcem byť zmáčaný
a len na to mám teraz chuť.“
Obloha plače a ja som tak veselý,
že prší mi za golier a k bláznom ma nechceli vziať.
Jarný dážď práve dopršal
a všetko je ako má byť.
Bežím sám po mokrom chodníku
do tieňa niekam sa skryť.
Slnko zas svieti, ja bol som tak veselý,
keď za golier tieklo mi a k bláznom ma nechceli vziať.
Teraz ma berú zas ...