Sedem sivých vlkov
Hudba: Ľuboš Hollan
Text: Ľuboš Janček
Prepáč mi priateľu, tú noc poslednú,
keď urobiť si musel pár posledných krokov.
Cez tmavý les, kde ťa vlastné sny stretnú,
za chrbtom si začul dych siedmych sivých vlkov.
Sedem sivých vlkov, v očiach majú tieň,
spomienok prežitých, čo chcel si cestou tratiť.
Pod koreňmi starých smrekov pochodeň,
našiel si svetlo a nevedel si sám sa vrátiť.
Temnotou sa beží ťažko to už vieš.
Len bližšie zdá sa ostrie svitu siedmych párov hviezd.
Len tušiť dajú hodinu siedmych vlčích siest.
Tvoje stopy v lístí sú ich zábavou,
strachom prachu rozvíri výkrik loveného.
Keď spomenieš si na mňa a nie náhodou,
ja spávam medzi vlkmi s maskou zbabelého.